Ako vybrať Víno?

Archeológovia objavili 9000 rokov staré zvyšky ryžového a medového vína na keramických črepoch z Číny, bol to jasný dôkaz, že už v staroveku ľudia poznali fermentáciu. Tento objav sa rozniesol do ostatných častí sveta. Na Blízkom východe boli nájdené zvyšky hrozna v 7400 rokov starých pohároch. V Egypte boli nájdené medicínske nádoby, do ktorých bolo pridané víno v 5000 rokov starej hrobke faraóna Škorpióna I.

Najväčším producentom vína na svete je Taliansko. Španielsko však má najväčšiu plochu viníc. A USA je najväčší spotrebiteľ vína na svete.

Vinohradníctvo je doménou subtropickej oblasti, darí sa mu však aj v teplejších a nižšie položených miestach mierneho pásma. 

Viniciam sa však darí aj v severných oblastiach, ktoré sú atypické, ako napríklad Lotyšsko či Škandinávia - Nórsko a Švédsko.

Vinárstva sú aj v regiónu Mosel-Saar-Ruwer v Nemecku. V horách. Vznikajú tam biele vína svetovej kvality. Vinári sa však musia do svojich viníc na kopcoch voziť zubačkou.

Na Slovensku máme najväčšie vinice v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Pestovateľská plocha je 7 304 hektárov. Prevláda v nej pestovanie bielych odrôd, najmä Veltlínskeho zeleného a Rizlingu vlašského. Pod Karpatmi sa darí aj modrým odrodám ako Svätovavrinecké či Frankovka modrá.

Dobrý vinár vie, že kvalita vína závisí od kvality hrozna. Je dôležité mať správnu odrodu na vhodnej pôde a v dobrej oblasti, staré a kvalitné vinice, s primeraným výnosom na hektár. Kvalitný zber a dobré počasie sú tiež kľúčové. 

Lisovanie hrozna je dôležitým krokom pre kvalitu vína. Šetrné lisovanie je kľúčové pre získanie kvalitného muštu bez horkosti a trpkosti. V Champagne sa lisuje veľmi opatrne, čo vedie k najlepším šumivým vínam.

Fermentácia je proces, kde kvasinky menia cukry na alkohol a oxid uhličitý. Je dôležité venovať pozornosť tomuto procesu. Fermentácia môže prebiehať v drevených alebo nerezových nádobách. Niektorí vinári používajú vybrané kvasinky, iní uprednostňujú prirodzenú mikroflóru, najmä pri bio-dynamickej vinifikácii. Riadená fermentácia sa využíva na udržanie optimálnej teploty muštu.

K zreniu vína sa môžu používať sklenené alebo drevené nádoby - sudy. V moderne zariadených vinárstvach sú to väčšinou nerezové nádrže. V posledných desaťročiach sa hojne používajú k zreniu dubové sudy, hlavne typu barrique. Drevené sudy k výrobe vína nerozlučne patria, a to predovšetkým pre svoje jedinečné vlastnosti - pórovitosť, biochemické zloženie, ale tiež tepelne izolačné schopnosti.

Hrozno je najpestovanejšie ovocie na celom svete. 

V minulosti zvykli ľudia piť od smädu víno. Totiž v tých časoch to bolo oveľa bezpečnejšie ako pitie vody. Pretože fermentácia, ktorá je prirodzená pri výrobe, môže zabiť choroboplodné zárodky ako je salmonela alebo cholera.

Z jednej tony plodov hrozna sa vyprodukuje 720 fliaš vína. 

Existuje viacero kritérií pri delení vína. Základné delenie:

• Prírodné víno (bez chemického ošetrovania)
• Upravované víno

Členenie podľa farby:

• Biele víno
• Červené víno
• Ružové víno

Členenie podľa spracovateľského hľadiska:

• Odrodové víno
• Známkové víno cuvée (víno) výber (víno)

Členenie podľa obsahu cukru

• Vína tiché suché (najviac 4 g.l−1 zvyškového cukru)
• Polosuché (4,1–12 g.l−1 zvyškového cukru)
• Polosladké (12,1–45 g.l−1 zvyškového cukru)
• Sladké (minimálne 45 g.l−1 zvyškového cukru).
• Vína šumivé brut nature (prírodne surové) - menej ako 3 g.l−1 cukru (bez pridania cukru do šťavy)
• Extra brut (obzvlášť surové) - 0–6 g.l−1 cukru
• Brut (surové) - do 15 g.l−1 cukru
• Extra dry (obzvlášť suché) - 12–20 g.l−1 cukru
• Sec (suché) - 17–35 g.l−1 cukru
• Demi-sec (polosuché) - 33–50 g.l−1 cukru
• Doux (sladké) - viac ako 50 g.l−1 cukru