Ako vybrať Gin?

Jeho cesta začala v Holandsku v roku 1650, keď ho objavil vynálezca Franz de le Boë, ktorý bol známy pod menom Franciscus Sylvius. Sylvius, profesor medicíny na Leidenskej univerzite, pôvodne hľadal lacné diuretikum na liečbu obličkových problémov.

Sylvius sa rozhodol experimentovať a spojil dve močopudné suroviny - olej z borievkových bobúľ a obilný destilát. Týmto spojením vznikla zmes, ktorú nazval "genever" (z francúzskeho "genévrier" - borievka). Tento nápoj, známy anglickými vojakmi ako "holandská guráž," sa stal populárnym aj v Anglicku a čoskoro bol považovaný za národný nápoj.

Výroba ginu sa začína procesom kvasenia, pri ktorom prítomné kvasinky premieňajú cukrové zložky východiskovej suroviny (v prípade ginu napríklad jačmenný slad) na alkohol. Toho je však vo výslednej zmesi málo, preto sa tekutina musí opakovane destilovať - spolu s bylinkami a koreninami, ktoré dávajú ginu jeho typické vlastnosti. Najviac používané bylinky a koreniny sú: borievky, koriander, levanduľa, angelika, mäta, sladké drievko...

Historickou zaujímavosťou je fakt, že v 18. storočí Briti konzumovali toľko ginu, že práve on bol vnímaný ako hlavná príčina zločinnosti a úpadku spoločnosti. Známy anglický maliar a rytec William Hogarth odsúdil túto spoločenskú situáciu vo svojom diele Gin Lane (Ulička ginu). Aj tento počin prispel k tomu, že v roku 1751 bol uvedený do platnosti zákon o gine, ktorého cieľom bolo obmedziť spotrebu alkoholu v krajine.

Gin je základom mnohých miešaných drinkov, ale až kombinácia s tonicom z neho urobila legendu. Takú veľkú, že preslávený gin tonic má dokonca svoj vlastný medzinárodný deň – 19. október. A ako to už pri mnohých veľkých objavoch býva, aj tu písala dejiny náhoda.

Keď medzi britskými kolonizátormi v Indii prepukla epidémia malárie, lekári im odporúčali chinín v toniku ako prevenciu pred zákernou chorobou. Problémom bola horkosť, no na tú vynaliezaví vojaci rýchlo našli riešenie – zriedenie s vodou, cukrom, limetkou a ginom, medzi Britmi mimoriadne populárnym drinkom. Zvyšok je história, a pretože odvtedy prešli stovky rokov, gin tonic sa medzičasom vyšvihol z pomerne neinvenčnej receptúry na jeden z najvariabilnejších drinkov vôbec.

• London Dry: tento druh, nazývaný aj "suchý," je najzákladnejší a najrozšírenejší typ ginu. Vyrába sa z obilného liehu, ktorý musí byť organického pôvodu. Po destilácii sa riedi vodou na požadovanú silu. Aj keď sa názov odvodzuje od Londýna, nie je pravidlom, že musí byť vyrobený v tomto meste.
• Genever alebo Navy, Aged Gin: pôvodný holandský gin, ktorý vynašiel Dr. Sylvius, sa vyrába podobne ako whisky a zreje v dubových sudoch. Tento druh ginu nie je vhodný na miešanie do kokteilov a odporúča sa piť ho čistý, prípadne s ľadom.
• Botanical Gin: gin s aromatickejšou vôňou a chuťou, pri výrobe sa používa viac korenín a bylín
• Ochutený Gin: gin ochutený rôznym exotickým alebo bobuľovým ovocím - maliny, jahody, ananás, mango... 
• Old Tom Gin: starý spôsob výroby ginu z čias, keď proces destilácie ešte nebol dokonalý a výsledkom bol drsný alkohol, do ktorého sa pridával cukor, aby sa zjemnila chuť a aby sa dal lepšie piť