Whisky etikety vysvetlené: čo všetko Vám prezradí fľaša
Ako čítať whisky etiketu? Čo to je single malt? Ako ovplyvní whisky filtrácia za studena? Sprievodca pojmami, od výroby a veku, cez obsah alkoholu až po región z ktorého whisky pochádza.
Ako čítať etiketu na fľaši whisky? Čo znamenajú pojmy „single malt“, „NAS“ či „non-chill filtered“? Mnohí milovníci whisky si tieto otázky kladú pri výbere nových fliaš.
V tomto sprievodcovi terminológiou nájdete vysvetlenia základných pojmov, ktoré sa objavujú na etiketách fliaš od whisky. Fľaša od whisky totiž nie je len dizajnovým kúskom do baru, je tiež vizitkou liehovaru, a zároveň aj malou encyklopédiou, ak viete, ako ju správne čítať. Dokáže o sebe povedať veľa, od pôvodu a veku, cez spôsob zretia až po chuťový profil, každý detail na etikete Vám dokáže napovedať, čo môžete očakávať v pohári.
Poďme si teda krok za krokom ukázať ako rozlúštiť jazyk fliaš od whisky.
V článku sa dočítate:
- Čo je single malt whisky a čo tento pojem vôbec znamená?
- Pôvod whisky. Ako môže pôvod ovplyvniť chuť alebo výrobu whisky?
- Obsah alkoholu alebo po anglicky ABV (alcohol by volume)
- Vekové označenie
- Údaje o dofarbovaní či filtrovaní za studena
- Typy sudov
- Šarža
Čo je single malt whisky a čo tento pojem vôbec znamená?
Do slovenčiny sa tento termín často prekladá ako „jednosladová whisky“ no nie je tomu úplne tak; na svete pravdepodobne neexistuje žiadna jednosladová whisky, a to z toho dôvodu, že whisky sa vyrába z obrovského množstva jačmeňa.
Ten si liehovary buď sami pestujú (aj keď dnes je to vzácne, stretneme sa s tým napríklad pri liehovare Kilchoman, ktorý si dopestuje časť vlastného jačmeňa, vyrába sa z neho ich 100% Islay Edition fľaškovanie) alebo ho kupujú od rôznych farmárov či sladovní.
Whisky sa taktiež vyrába z rôznych odrôd jačmeňa ako napríklad Concerto, Bere, Golden Promise či Publican, tie môžu pochádzať zo všetkých kútov sveta. Veľa jačmeňa sa pestuje priamo v Škótsku alebo Anglicku, no významnými dodávateľmi sú aj Francúzsko, Dánsko, Nemecko či Ukrajina.
Pojmu „single malt“ by sme preto mali rozumieť nasledovne: ide o dve samostatne fungujúce slová, ktoré by po správnosti mali byť oddelené čiarkou či pomlčkou. Jeho prvá časť „single“ označuje, že 100 % obsahu fľaše pochádza z jedného liehovaru, zatiaľ čo druhá časť „malt“ znamená, že celý obsah fľaše je vyrobený zo sladovaného jačmeňa. Kvôli tomuto sa môžeme pri Škótskej whisky stretnúť aj s whisky, ktorá je označená ako: single grain, blended malt, blended grain či iba blended whisky. Týmto pojmom môžeme rozumieť rovnako ako pojmu single malt.
Termín „single grain“ by sme mohli preložiť ako „obilná whisky“ a znamená že whisky pochádza z jedného liehovaru a je buď vyrobená z iného typu obilniny, ako je sladovaný jačmeň (nesladovaný jačmeň, pšenica, raž, kukurica...) alebo v prípade škótskej whisky, ak bola whisky destilovaná na kolóne – škótska whisky regulácia totiž nedovoľuje označiť whisky destilovanú na kolóne za „malt“ ani v prípade, že bola vyrobená 100 % zo sladovaného jačmeňa (preto napríklad Loch Lomond Grainstorm či Floral and Smoky nesú označenie „single gain whisky made with 100 % malted barley“).
Blended malt znamená že whisky pochádza z dvoch či viac liehovarov, no bola vyrobená 100 % zo sladovaného jačmeňa (napríklad Johnnie Walker Green Label). Ide o miešanú whisky.
Blended grain tiež označuje, že ide o miešanú whisky z dvoch a viac liehovarov, ktorej aspoň jedna zložka je obilná whisky.
Blended (scotch/irish) whisky označuje že ide o miešanú whisky vyrobenú z kombinácie destilátu z viacerých liehovarov. Môže ísť o sladové či obilné whisky. Ide o komerčne najdostupnejší typ whisky a patria sem všetky whisky typu Jameson, Ballantines, Chivas Regal, Johnnie Walker Red Label...
Toto sú najrozšírenejšie označenia, ktoré sa môžu objaviť na fľaši od whisky, no môžeme sa stretnúť ešte s označením „single pot still whisky“ hlavne pri Írskej whisky, toto označenia znamená, že whisky pochádza z jedného liehovaru, je vyrobená zo zmesi sladovaného a nesladovaného jačmeňa a bola destilovaná v pot still-e (medené kotle).
Pri americkej whisky sa môžeme stretnúť s označením „bourbon“ to znamená že whisky je vyrobená minimálne z 51 % kukurice, a zrela v nových dubových sudoch. „Rye whisky“ zase označuje že bola vyrobená z minimálne 51 % raže. „Tennessee whisky“ zase znamená že bola vyrobená z minimálne 51 % kukurice a pri jej výrobe bol použitý takzvaný Lincoln County Process – filtrácia cez čierne uhlie pred tým ako bola whisky preliata do sudov, toto odstraňuje nečistoty a zjemňuje chuťový profil tejto whisky.
Pôvod whisky. Ako môže pôvod ovplyvniť chuť alebo výrobu whisky?
Ak ostaneme v Škótsku, región výroby často naznačuje typický chuťový profil whisky, ktorá z neho pochádza. Škótsko má 5 hlavných whisky regiónov: Islay, Campbeltown, Lowland, Highland a Speyside (v novodobej koncepcii delenia whisky regiónov niekedy nájdeme Island whisky ako samostatnú kategóriu, ale oficiálne patria ostrovné whisky do regiónu Highlands).
Whisky z Islay bývajú často dymené (pokiaľ by Vás tento región zaujal viac, môžete si o ňom prečítať v našom predchádzajúcom článku), zatiaľ čo whisky zo Speyside sú často zreté v sudoch po sherry, whisky z Highlandu sú veľmi rozmanité, nájdeme tam dymené whisky, jemné ovocné whisky, či ťažšie sherry zreté whisky. Lowland je región, z ktorého zvyčajne pochádzajú jemnejšie, mierne bylinné whisky, zatiaľ čo whisky z Campbeltownu sú často označované ako „funky“ a „dirty“. Ostrovné/Island whisky zase zvyknú byť prímorské a slané.
Ak sa pozrieme do Írska, whisky sú tu zvyčajne destilované trikrát (na rozdiel od Škótska, kde sú zvyčajne destilované dvakrát), sú tak jemnejšie, ovocnejšie a majú hladšiu textúru. V USA dominujú už vyššie spomenuté bourbon či rye whisky. Destilácia prebieha na kolóne a whisky sa po vypálení prelieva do panenských dubových sudov, čo im dáva intenzívny vanilkovo-korenistý profil, tóny dubu, karamelu či korenia do pečenia. Ak sa zase pozrieme do Japonska či na Taiwan zistíme, že tu sa nadviazalo na škótsku tradíciu výroby whisky, je tak zväčša destilovaná dvakrát. Whisky z Japonska či Taiwanu sú jemnejšie, ovocnejšie a dbajú na čistotu chuti a eleganciu.
Obsah alkoholu alebo po anglicky ABV (alcohol by volume)
Pri väčšine svetovej whisky je legálne minimum pre obsah alkoholu 40 %, no stretneme sa aj s whisky, ktorá je fľaškovaná na 43 %, 46 % či viac. Pri obsahu alkoholu si môžeme spomenúť označenie „batch strength“ či „natural cask strength“. „Batch strength“ znamená, že whisky bola fľaškovaná z jednej konkrétnej várky, preto sa môže obsah alkoholu líšiť od várky k várke. Niekedy však býva whisky jemne doriedená kvôli konzistencii medzi várkami „Natural cask strength“ alebo iba „cask strength“ zase znamená, že whisky bola do fliaš plnená o sudovej sile bez akéhokoľvek riedenia.
Vekové označenie
Pri whisky sa udáva najmladšia časť obsahu, takže, ak je na fľaši napísané, že ide napríklad o 12 ročnú single malt whisky, vieme, že vo fľaši nie je žiaden destilát mladší ako 12 rokov. Aj single malt whisky sú väčšinou „vattingy“ alebo „marryingy“ (miešania) rôznych sudov z toho istého liehovaru, tie sa kombinujú na dosiahnutie požadovaného chuťového profilu výslednej whisky. Takže pokiaľ sa nejedná o „single cask release“ (fľaškovanie z iba jedného suda) vo fľaši nájdeme kombináciu desiatok, ak nie stoviek sudov, ktoré tvoria finálny produkt. Pokiaľ sa na etikete neuvádza vek ide o takzvané „non-age stated“ whisky, teda whisky, fľaškované bez udania veku.
Údaje o dofarbovaní či filtrovaní za studena
Whisky legálne nesmie byť dochucovaná, ani prisládzaná. Môže byť vyrobená iba z jačmeňa (prípadne inej obilniny), vody a kvasníc. Na dofarbovanie whisky, takzvanú „colour unification“ sa používa technický karamel: E150a, ktorý je dodávaný na to, aby každá fľaša toho istého produktu vyzerala rovnako. Aby sa nestalo, že jedna fľaša bude bledšia ako druhá, atď. Liehovary ale nie vždy uvádzajú či bola whisky dofarbovaná alebo nie. Pokiaľ sa na fľaši píše „of natural colour“ alebo „cask imparted colour“ alebo niečo v podobnom štýle znamená to, že whisky bola fľaškovaná bez dofarbovania.
Filtrovanie za studena, alebo po anglicky „chill filtration“ je proces, pri ktorom sa whisky ochladí buď na 4 alebo 0 stupňov Celzia a pretiahne sa cez jemný mesh, ktorý z nej odstráni tuky. Toto sa robí pre to, aby sa whisky nezakalila pri zachladení. Toto sa už nestáva ak má whisky obsah alkoholu vyšší ako 46 %, no niektorí výrobcovia stále svoje whisky filtrujú na „udržanie kvality“ aj pri vyššom obsahu alkoholu.
Tento údaj sa zvyčajne na fľaši uvádza v prípade, že whisky nebola filtrovaná za studena. Vtedy na fľaši možno nájsť označenie „non-chill filtered“ alebo „unchillfiltered“. Pre fanúšikov whisky je vždy lepšie pokiaľ whisky nebola filtrovaná za studena, má vtedy väčšiu intenzitu a hustejšiu konzistenciu. Čo sa týka filtrácie za studena, taktiež je to údaj, ktorý sa nie vždy zvykne objaviť na etikete, preto ako pravidlo, je lepšie očakávať že whisky bola dofarbená a filtrovaná za studena pokiaľ sa na fľaši nepíše inak.
Typy sudov
Ďalej sa na etikete zvykne uvádzať aj typ suda, v ktorom whisky zrela, na to sa ale bližšie pozrieme v samostatnom článku. Iba veľmi stručne, na zrenie whisky sa najčastejšie používajú sudy po bourbone a sherry. Tie odovzdajú destilátu, ktorých v nich zrie špecifický chuťový profil. V prípade sudov po bourbone ide o tóny sadového ovocia, vanilky, čierneho korenia či duba; v prípade sudov po sherry ide o tóny škorice, kakaa, kávy či lesného ovocia.
Šarža
Ďalej sa na etikete môže objaviť aj číslo šarže, informácia o tom či ide o oficiálne fľaškovanie liehovaru alebo nezávislé plnenie robené takzvanými „Independent Bottlers“. Ale na toto by sme sa opäť pozreli v samostatnom článku. Taktiež sa na nej môže objaviť stručný popis chuťového profilu, aby ste vedeli čo od whisky očakávať po jej otvorení.
Poznanie týchto základných informácií nám pomáha lepšie porozumieť tomu čo kupujeme a pijeme, a uľahčuje nám výber whisky podľa chuťového profilu alebo vkusu. Či ide o jemnejšie Japonské whisky alebo ťažšie dymené whisky z Islay, už samotná etiketa dokáže odkryť veľkú časť príbehu, ukrývajúceho sa vo fľaši.
